O nás
Sme slovenská hudobná skupina zložená z populárnych osobností, známych z rôznych televíznych seriálov, divadelných, muzikálových produkcií či TV show. Bez použitia hudobných nástrojov, teda a cappella, interpretujeme známe rock – pop – jazzové hity svetových umelcov, akými sú napríklad STING, STEVIE WONDER, NORAH JONES, BILLY JOEL, TINA TURNER… Naše predstavenia sú plné nielen výbornej hudby, ale predovšetkým skvelého humoru, vďaka ktorým zažijete neopakovateľný večer plný jedinečnej zábavy.
Fragile tvoria: Braňo Kostka, Soňa Norisová, Jana Golisová, Helena Krajčiová, Svetlana Rymarenko, Slavo Košecký, Vilo Csontos a Kamil Mikulčík
Informácie a podklady pre novinárov a organizátorov nájdete tu.
„A cappella“
A cappella je termínom označujúcim vokálnu hudbu, alebo ak chcete spev bez sprievodu akýchkoľvek hudobných nástrojov. Jednoducho povedané, to, čo pomáha iným skupinám pri interpretácii, musia speváci v a cappella formáciách nahrádzať len jediným nástrojom – hlasom. Práve pre základný princíp je takýchto kvalitných hudobných telies vo svete veľmi málo. Pri a cappella speve nezamaskujete nič, všetko musí byť dokonalé a čisté. Názov „a cappella“ pochádza z taliančiny a znamená to „ako v kaplnke“. V stredoveku bolo totiž zakázané v kostoloch používať hudobné nástroje. A tak sa spievalo a doprevádzalo len hlasom.
Členovia
Braňo Kostka - Vocal percussion
Detstvo som absolvoval v záhoráckej dedine Láb. Preto ten vidiecky výraz v tvári. Pozitívny vzťah k hudbe som pravdepodobne získal cez športovú upútavku miestneho rozhlasu: „Zelená je tráva, futbal to je hra". Futbal som mal zavše radšej, ako cvičenie na klavíri. Takže na Konzervatórium som sa mohol hlásiť len na dirigovanie, kde nebolo nevyhnutné podávať virtuózne klavírne výkony. Kto mohol tušiť, že dirigovanie je to najťažšie. Aspoň v Lábe to netušil nikto. Štúdium dirigovania prebieha výsostne individuálne, tak som bol nútený sa hudbe venovať naplno. Už na škole sme so spolužiakmi zakladali príležitostné a cappella zoskupenia. Účinkovali sme spravidla pod oknami frajeriek, pri svite mesiaca, idúc z krčmy. Tomu zodpovedal repertoár i kvalita interpretácie. No baviť ma to bavilo, tak som v skutku rád, že sa mi, po rôznych potulkách inými hudobnými žánrami, podarilo dať dokopy ľudí, s ktorými sa môžem venovať, takej úžasnej veci akou je a cappella spev.
Helena Krajčiová - Alto
Keď som študovala na konzervatóriu, spievala som, aj so Soňou Norisovou, vo Vokálnom sextete, ktoré existovalo pri Big Bande bratislavského konzervatória, pod vedením p. Bohumila Trnečku. V tomto zoskupení spievali aj ďalší budúci herci, napr. Robo Roth alebo Daniela Šinkorová. V Sextete som prvý krát zažívala pôžitok z a cappella spievania. Prof. Trnečka bol skvelý, a ja naňho s úctou a radosťou spomínam. A keby sa to dalo , rada by som ho z času na čas videla sedieť ako čestného hosťa na koncerte Fragile. Fragile sa pre mňa stal pokračovaním týchto pekných časov. Všetkým naším fanúšikom ďakujem za priazeň a všetkým mojim kolegom vo Fragile...ďakujem tiež.
Jana Golisová - Soprano
Narodila som sa pomerne mladá do rodiny ekonómky a lesníka. Rané detstvo som strávila na Hornom Badíne. Ak si niekto mýli Horný Badín s Badínom pri Banskej Bystrici, tak chcem len podotknúť, že ide o úplne INÝ Badín. Ten, o ktorom hovorím, je pri Dolnom Badíne. A ak vám už ani Dolný Badín nič nepovie, ani nečítajte ďalej! Vás by som neohúrila ani San Franciscom. Na Dolnom Badíne som starému otcovi, organistovi, obracala v kostole noty. Z Horného Badína je to cez Zvolen do Bratislavy čo by kameňom dohodil, a tak som sem prišla na konzervatórium. Šesť dlhých rokov som čakala, že sa na mňa na škole niečo užitočné nalepí, ale keď sa tak ani v poslednom ročníku nestalo, absolvovala som a odišla na vysokú. Teraz spievam. Ja viem, je to také blbé uvádzať to ako svoje zamestnanie, samej mi je to často trápne. Najmä ak sa človek aj po rokoch stále pohybuje v kruhu lesníkov a ekonómiek, za prácou ktorých je vidno aj určitý hmatateľný efekt...
Kamil Mikulčík - Bass
Muzikantom som z naštvatosti. Áno úplne. Totiž keď som bol menší a škaredší, hrával môj otec na akordeóne na rodinných oslavách. Teda možno skôr na karoch ako oslavách, lebo na oslavách hrával na akordeóne môj dedo. Keď dedo zomrel, tak hral otec. Dá sa povedať, že môj otec sa k hraniu na akordeóne celý život nedostal. Napriek tomu ho do toho nútili. Nech chlapec vie. Nech má kto hrávať na rodinných oslavách. Ale keď ťa nútia, vždy si nájdeš dôvod na to, aby si to robiť nemusel. A tak môj otec na akordeóne hral nerád. Ale ja som na tom akordeóne chcel hrať. No môj otec veľký to humanista, povedal, že on mi to neurobí. Že to by ma aj tak o chvíľu omrzelo, a že on ma potom nútiť nebude. A tak ma na žiadnu ľudovú školu nedali. A tak som sa naštval a povedal si, že Nech, aj tak sa naučím! A tak som sa k tomu nejako dostal. Síce sám, ale predsa. Nie síce k tomu akordeónu, ale aspoň ku klavíru. Potom ešte prišla gitara, kontrabas, flauta a aj ten akordeón. A úchytkom aj bicie. A keď ma raz niekto poriadne naštve, tak sa naučím aj na saxofóne. V kapele Fragile som tiež z naštvanosti. Lebo tu žiadny nástroj nie je. A nemám sa na čo naučiť. Tak sa učím spievať. A to ma teda dosť štve. Štve ma to, že je to rovnako ťažké, ako zvládnuť hocaký nástroj. A čo ma štve, to robiť musím. A tak spievam. A rád. A môj otec na tých rodinných oslavách teraz predsa len hráva. Na akordeóne. A rád.
Slavo Košecký - Tenor
Za všetko môže stará drevená hojdačka na rodičovskom dvore na Jesenského ulici v Nitre. Mal som nejakých päť rokov a vydržal som tam hulákať cca dvanásťslohové ľudovečky minimálne dve hodiny v kuse. Môj najväčší hit bol Červený kantár, biely kôň... Keď ma omrzela hojdačka, pochodoval som okolo dvora, pričom úroveň hluku zostávala rovnaká. Potom som nadlho zanechal túto mimoriadne aktívnu kariéru, až ako vysokoškolák som s dvoma priateľmi založil gospel-folkovú skupinku, ktorá nejaký čas fungovala. A zrazu som sa zaplietol so zborovým spevom na vojenčine, keďže to bol vítaný spôsob, ako uniknúť z kasární... Po návrate a hlavne po „Víťaznom novembri“ sme založili v Nitre skupinu, venujúcu sa černošským spirituálom a neskôr aj vokálnemu ľahšiemu jazzu až po pop a rock. A už mi bolo jasné, že hudba „a cappella“ ma zo svojich osídiel nepustí. Medzitým ma osud dočasne zavial aj na dosky Komornej opery vo Viedni, kde som strávil nejakých päť sezón. No a keďže srdcové záležitosti ma odfúkli na pobrežie Dunaja, tak som sa nakoniec ja, vyštudovaný poľnohospodár, ocitol tu, medzi týmito vždy skvele naladenými ľuďámi a neskutočne talentovanými spevákmi!
Soňa Norisová - Soprano
Narodila som sa v jeden teplý letný deň v perle Záhoria v meste Malacky. Detstvo utieklo ako voda a život som si vážnejšie začala uvedomovať až na konzervatóriu v Bratislave. Tam som po prvý raz pričuchla aj k spevu a okrem iných zaujímavých ľudí sa spoznala aj s Helenkou Krajčiovou. Spievali sme spolu vo vokálnom sextete pri Konzervatoristickom Big Bande, kde sa u mňa začal formovať vzťah k a cappella spevu. Viedol nás úžasný pedagóg pán Bohumil Trnečka. Dalo by sa povedať, že nám bol hudobným otcom. Po skončení školy som nastúpila do Radošinského naivného divadla, kde som zažila veľa nádherných rokov. Tento šťastný výber stáleho angažmánu mi umožnil zostať v pravidelnom kontakte so spevom a hudbou. V roku 2004 sme spolu s bratom Martinom vypočuli volanie Branka Kostku a s hrdosťou tak dnes môžem povedať, že som sa tak stala spoluzakladateľkou skupiny Fragile. Po narodení syna Michaela sa môj život úplne zmenil a pochopiteľne je to práve on, kto je teraz v mojom živote na prvom mieste. Skupina Fragile, ale aj naďalej patrí medzi moje životné lásky a verím, že našim fanúšikom budem spolu s ostatnými členmi robiť radosť ešte veľa rokov.
Svetlana Rymarenko - Alto
Gény po otcovi, láska po matke a to všetko v luxusnom balení len za 22 rokov..:))) Narodila som sa v umeleckej rodine. Otec spevák a matka fotografka..prečo študujem manažment je mi naozaj záhadou. Ako dieťa som bývala velmi často chorá, už vtedy som mala zlato v hrdle... v podobe staphylococa.:) V ranných rokoch môjho prekvapeniaplného života som sa živila ako šepkárka na Novej scéne a nebyť toho, že ma vyliečili, sedím tam doteraz. Občas sa stáva, že si mladý baran postaví hlavu a zatne sa. Konzervatórium sa nekonalo. Štyri roky na gymnáziu nadupané vedomosťami, druhými, tretími a štvrtými láskami a spievaním s bandou funkových nadšencov mi nepomohli v tom základnom rozhodnutí mladého maturanta, kam ďalej, a tak som zvolila cestu menšieho zla a vydala sa na štúdium niečoho tak mechanickokreatívneho, ako je manažment. Bratislava je skutočne malé mesto. Hudobníkov nie je zas až tak veľa, a tak sa stalo, že ma funkoví nadšenci, aj keď nepriamo, spojili s tvorcami okúzľujúco mäkkej a diabolsky podmanivej hudby, ktorou je práve tvorba a cappellovej skupiny FRAGILE. To, čo som pôvodne očakávala, prekvapivo prevýšilo to, čo mi ponúkli. Priateľstvo, na ktoré sa nezabúda, humor, z ktorého sa plieskate do stehien a melódie, z ktorých sa Vám podlomia kolená. Vitajte a ponorte sa:)
Viliam Csontos - Baritone
Ako to už býva zvykom, narodil som sa. Ešte šťastie, že v hudobníckej rodine. Po úspešných speváckych pokusoch v klube dôchodcov, kde som „absolútne nenútene“ robil radosť svojej babičke, som sa rozhodol pokračovať v štúdiu na ĽŠU. Ale už ako desaťročný som sa stal levom tanečných večerov spolu s podobne starým osadenstvom miestnej kultovej kapely... Moja kariéra chlapčenského sopránu sa začala pomaly uberať smerom do záhuby. Nikto ma totiž nepripravil na mutáciu! Nie genetickú (tá prišla až s množstvom alkoholu na vysokej škole), ale hlasovú. Pre mňa to bol asi najväčší šok v živote, aj keď ostatní boli radi, že konečne držím hubu. Možno preto som začal hneď natvrdo s rockovou hudbou a s kontrolovanou dávkou nikotínu som úspešne zdrsňoval svoj kedysi tak zamatovo znejúci hlások...Na konzervatóriu v Košiciach akurát otvárali namiesto herectva balet, tak som sa rozhodol, že zo mňa bude študovaný inteligent na jazykovom gymnáziu. Otec bol vo vytržení, ale veľmi rýchlo ho to prešlo, keď som sa po návrate z USA rozbehol študovať muzikálové herectvo do Brna. Tam ma na správnu cestu naviedli nielen moji profesori, ale aj správne naladení spolužiaci. Od tej doby experimentujem so všetkým, hlavne teda sám so sebou a svojím hlasom. Ale toto všetko by sa nestalo, keby som sa nenarodil... Takže poďakujte hlavne mojim rodičom!