JOZEF HEČKO

Narodil som sa niekedy dávno v minulom tisícročí v učiteľskej rodine, kde všetci nejako fušovali do spievania a muziky, takže mi nič iné ako naskočiť na tento vlak nezostávalo.

Drvil som pár rokov husle a klavír na ĽŠU, ale všetci tam odo mňa chceli, aby som denne cvičil. No a chlapčisko vo vývoji na takéto veci nemá veľa času. Takže moja dnešná virtuozita na tieto nástroje je adekvátna spomenutému. Viac ma oslovili bicie, lebo som mal pocit, že na tvorbu rytmického hluku cvičiť nemusím...

Keďže som už vo veľmi ranom detstve objavil, že mi rodičia "namiešali" celkom funkčné hlasivky a rytmus, začal som obšťastňovať okolie búchaním do čohokoľvek a spievaním. Prvé pódiové kroky som začal ako tuším trojročný, keď bolo treba vyplniť prestávky v nejakom programe v miestnej osvetovej besede (starším ročníkom možno tento názov ešte niečo hovorí...) Paradajkami ma nezahádzali, tak som sa rozhodol, že takto nejako sa mi to bude páčiť.

Hlavne to spievanie - tam netreba vliecť na javisko žiadny nástroj okrem seba...

No a tak som začal spievať intenzívne. Hlavne v zboroch, lebo sociálny aspekt zájazdov so speváckym zborom mi bol od začiatku veľmi sympatický...

...na ZŠ, na strednej, na výške, na vojenčine - v podstate stále. Až ma to časom zavialo do SĽUK-u, kde zboru šéfoval (vtedy ešte...) mladý dirigent Braňo. Časom sa ukázalo, že táto naša spolupráca nebola posledná. Pár rokov neskôr ma oslovil s ponukou na spoluprácu v "a capella" projekte. No a keďže tento formát bol v mojej speváckej hierarchii  vždy na najvyššom stupni, bral som to ako veľkú výzvu a splnenie jedného z mojich snov.

Takže ďakujem kolegom v kapele a vám, že spolu môžeme snívať...